František Kreutz

Narodil sa 12. apríla 1920 v Katarínskej Hute

V roku 1935 – 1939 študoval na Učiteľských ústavoch v Lučenci a v Banskej Bystrici. V roku 1939 – 1942 pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach, 1947 – 1950 riadideľ meštianskej školy v Detvianskej Hute, 1950 – 1960 základnej školy v Šumiaci, 1960 – 1980 v Brezne. Ako znalec regionálnej horehronskej histórie i ľudovej slovesnosti sa sústredil na koncipovanie povestí. Od roku 1957 ich publikoval v detských časopisoch Ohník a Slniečko. Poviedkami z dedinského prostredia prispel do antológií Ozveny v nás (1974), V znamení života (1978), Pribúdanie kruhov (1980).

Autor knižiek pre mládež i dospelých na rozhraní historickej prózy a povesťového žánru. Venoval sa tiež vlastivednému i literárnemu regionálnemu výskumu a múzejníctvu.

Do literatúry vstúpil koncom 60. rokov ako zberateľ ľudových povestí z rodného kraja a regiónu Horehronie. Prvé príspevky, ktoré neskôr vychádzali knižne, publikoval v časopise Ohník (zo 60. – 70. rokov) a zborníkoch autorov Stredoslovenského kraja: V znamení života (1978) a Pribúdanie kruhov (1980). Povesťové a poviedkové látky zhrnul do zbierok Kliadba na Muráni (1972) a Heľpianska bosorka (1985).

Svoje vedomosti z miestopisného bádania – archívnych výskumov a autorských štúdií koncipoval do tzv. próz dokumentárneho typu : Čriepky breznianskeho rínku (1993) a Zbojstvá Jakuba Surovca (2004). Poukázal v nich na večnú dilemu medziľudských vzťahov, na ich príznačnosť i relatívnosť aj s odstupom času, s filozofiou vtedajšieho súdnictva.