Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Osobnosti obce

Samuel Mikovíny

narodil sa v r.1686 v Turičkách( podľa niektorých údajov 1700 Ábelová)

Bol významným slovenským kartografom, učiteľom, polyhistorikom. Zhotovil kvalitné mapy všetkých slovenských stolíc. Vo vodohospodárskej oblasti projektoval a realizoval ochranné hrádze, významné prispel k rozvoju baníctva. Zomrel na ceste z Trenčína do Banskej Štiavnice 23.3.1750.

 


 

Július Boroš, Prof., PhDr.,DrSc

Narodil sa 19.4.1934 v Turičkách v rodine roľníka, ako jeden z piatich súrodencov. Základnú školu
absolvoval v rodnej obci a v Lučenci. V rokoch 1948 – 1952 študoval na pedagogickom gymnáziu
v Lučenci. Od roku 1952 – 1957 študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a následne sa stal
asistentom na Vysokej pedagogickej škole v Banskej Bystrici. Od roku 1963 bol odborným
asistentom na Katedre psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, neskoršie ako vedecký
pracovník v Ústave experimentálnej psychológie SAV. V roku 1968 až do roku 1998 pôsobil ako
vysokoškolský profesor na FF UK v Bratislave Katedra psychológie.
V rokoch 1997 – 1998 pôsobil na Univerzite v Trnave a v Trenčíne. Napísal niekoľko vedeckých
publikácií, hlavne z oblasti psychológie mladých. Bol vedúcim autorského kolektívu celoštátnej
koncepcie výučby experimentálnej psychológie na vysokých školách v ČSFR. Prispieval odbornými
článkami do mnohých novín a časopisov, ako aj do Slovenského rozhlasu a televízie. Zomrel v roku
2004 v Trenčíne a je pochovaný v rodných Turičkách.


 

Tibor Kobliček

 

výrobca ľudových hudobných nástrojov


Narodil sa 16.5.1937 v Turičkách. Ľudovú školu vychodil v rodnej obci. V rokoch 1948 – 52 chodil do Meštianskej školy v Lučenci. Po jej skončení navštevoval Stredné odborné učilište štátnych pracovných záloh v Galante.

Po skončení učilišťa v rokoch 1954 – 56
pracoval ako sústružník v Strojárňach 1. mája v Trenčíne.
Od roku 1956 sa zamestnal ako údržbár, neskoršie ako majster v ZŤS Detva, závod Cinobaňa. V rokoch 1957 – 59 absolvoval vojenskú základnú službu v Pezinku ako príslušník autoparku. Tu sa zoznámil so svojou manželkou a v roku 1960 sa s ňou oženil.
Majú dve deti, staršiu Beátu a mladšieho Ladislava, ktorý ide v otcových šľapajach.

 

 

V mladosti sa venoval aj športu ako atlét a volejbalista. Výpočet jeho záujmov a životných
aktivít je veľmi rozsiahli. Už pred vojenskou základnou službou sa začal venovať mágii –
kúzlam a na pôde Pezinka získal aj ocenenie ako najlepší ľudový kúzelník, čarodejník
a mág. V rokoch 1967 – 72 absolvoval štúdium na Strednej priemyselnej škole v Lučenci
a vo Zvolene, ktorú ukončil maturitou. Od roku 1966 – 69 absolvoval diaľkové štúdium
výtvarného umenia v Banskej Bystrici.
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa prejavuje už jeho výtvarný talent, keď v roku 1975
získal hlavnú cenu Výtvarná Dubnica na XIII. Celoslovenskej výstave amatérskej výtvarnej
tvorby. V tom istom roku už vystavuje svoje práce v rámci Medzinárodného festivalu ZUČ
v Liberci, Görlitzi a Boleslawi. Zároveň sa venuje aj výrobe ľudových hudobných nástrojov
a v roku 1975 získal aj prvé ocenenie za hudobný nástroj na súťažnom podujatí
Folklórnych slávností pod Poľanou a získal cenu Ladislava Lenga ako jeden z desiatich za
fujaru. Od roku 1976 je členom folklórneho súboru Detva pri Dome kultúry, kde pôsobil
s ľudovou hudbou Ďatelinka celých 15 rokov.
Získal mnohé ocenenia za výrobu ľudových nástrojov, a to za gajdy, fujaru, kolekciu rohov,
trúb a gajdíc v rokoch 1977 – 79. Zvládol výrobu širokej škály ľudových hudobných
nástrojov, ako husle korýtkové, píšťale, ninery, a najmä fujary dvojačky a trojačky. Jeho
výrobky sa prezentovali aj vo filmoch, napr. Dračie srdce. Celkove ich poznajú na štyroch
kontinentoch, keď svoju tvorbu prezentoval na výstavách v Hannoveri, Japonsku, ako aj
v mnohých európskych štátoch. Vyrába ľudové nástroje aj pre Brnenský rozhlasový
orchester ľudových nástrojov.
Toto je len krátky výpočet nevšedných aktivít všestranného umelca – nášho rodáka, ktorý
touto formou reprezentuje Slovensko a svoj rodný kraj ďaleko v zahraničí.
Slúži mu ku cti, že svoje umenie odovzdáva nástupcovi – synovi Ladislavovi, ktorý sa
taktiež venuje tomuto kumštu. Žije a naďalej tvorí v rodných Turičkách .


 

Tibor Kobliček

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka


 
 
Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka


 
 
Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka

Hudobné nástroje z dielne Tibora Kobličeka


 
 

 

Čomaj Miroslav Ing.

stavebný inžinier

Narodil sa 28.4.1945 v Cinobani. V roku 1959 ukončil v rodnej obci základnú školu. Po jej
skončení absolvoval štúdium na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Lučenci.
V rokoch 1968 – 1973 bol poslucháčom Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave, kde získal
titul stavebného inžiniera. Zároveň bol pracovníkom Hydroconsulte Bratislava od roku
1966 a do roku 1977 najskôr ako projektant, neskoršie ako hlavný inžinier podniku,
poverený riadením podniku. V rokoch 1997 – 1998 bol riaditeľom projektovej spoločnosti
Hydrokonsulting Bratislava. Od roku 1998 je vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie
vodného hospodárstva na Ministerstve pôdohospodárstva v Bratislave. jeho
špecializáciou je projektovanie hydrotechnických stavieb, čím nadviazal na ďalších
významných projektantov vodných diel pochádzajúcich z nášho okolia, ako sú In. Július
Hanus – rodák z Turičiek, Ing. Ivan Hano z Ozdína a Ing. Pavel Sýkora, taktiež rodák
z Cinobane. Ako hlavný projektant prívodného kanála pracoval v rokoch 1978 – 1990 na
sústave vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Na tej istej stavbe bol autorom koncepcie
projektu dostavby vodného diela Gabčíkovo v jeho náhradnom riešení „C“. Okrem toho
bol aj hlavným inžinierom projektu na stavbe Vodárenskej nádrže Málinec. Absolvoval
mnohé študijné cesty v zahraničí – Tadžikistan, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko. Je
členom Prezídia Slovenského zväzu stavebných inžinierov.


 

Dušan Ondrejovič, Prof. ThDr.

evanjelický a.v. farár, vysokoškolský učiteľ


Narodil sa 30.5.1930 v Turičkách, kde v rokoch 1936 až 1940 vychodil ľudovú školu. Od
roku 1940 navštevoval Gymnázium vo Zvolene, ktoré ukončil maturitou v Lučenci v roku
1949. Od tohto roku absolvoval štúdium na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave,
ktorú ukončil v roku 1953 a stal sa kaplánom v Poprade a vo Zvolene. Od roku 1955 sa
stal seniorálnym kaplánom v Bratislave a od roku 1958 pôsobil ako farár ev. a.v. cirkvi
v Senci. Od roku 1977 súbežne pôsobil ako vysokoškolský profesor na Evanjelickej
bohosloveckej fakulte v Bratislave. V roku 1970 získal hodnosť doktora teológie, v roku
1977 docenta a v roku 1983 profesora. V rokoch 1989 – 1994 vykonával funkciu dekana.
Bohatá je jeho publikačná činnosť. Napísal Dejiny náboženstva, teologickú encyklopédiu
a je aj spoluautorom niekoľkých odborných publikácií. Absolvoval mnohé pracovné cesty
v zahraničí ako Fínsko, Keňa, Švajčiarsko, Brazília.


 

František Kreutz

 

Narodil sa 12. apríla 1920 v Katarínskej Hute

V roku 1935 – 1939 študoval na Učiteľských ústavoch v Lučenci a v Banskej Bystrici. V roku 1939 – 1942 pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach, 1947 – 1950 riadideľ meštianskej školy v Detvianskej Hute, 1950 – 1960 základnej školy v Šumiaci, 1960 – 1980 v Brezne. Ako znalec regionálnej horehronskej histórie i ľudovej slovesnosti sa sústredil na koncipovanie povestí. Od roku 1957 ich publikoval v detských časopisoch Ohník a Slniečko. Poviedkami z dedinského prostredia prispel do antológií Ozveny v nás (1974), V znamení života (1978), Pribúdanie kruhov (1980).

 

 

Autor knižiek pre mládež i dospelých na rozhraní historickej prózy a povesťového žánru. Venoval sa tiež vlastivednému i literárnemu regionálnemu výskumu a múzejníctvu.

Do literatúry vstúpil koncom 60. rokov ako zberateľ ľudových povestí z rodného kraja a regiónu Horehronie. Prvé príspevky, ktoré neskôr vychádzali knižne, publikoval v časopise Ohník (zo 60. – 70. rokov) a zborníkoch autorov Stredoslovenského kraja: V znamení života (1978) a Pribúdanie kruhov (1980). Povesťové a poviedkové látky zhrnul do zbierok Kliadba na Muráni (1972) a Heľpianska bosorka (1985).
Svoje vedomosti z miestopisného bádania – archívnych výskumov a autorských štúdií koncipoval do tzv. próz dokumentárneho typu : Čriepky breznianskeho rínku (1993) a Zbojstvá Jakuba Surovca (2004). Poukázal v nich na večnú dilemu medziľudských vzťahov, na ich príznačnosť i relatívnosť aj s odstupom času, s filozofiou vtedajšieho súdnictva.   

 

 

 


 

Cinobanský občasník

Elektronická podateľňa

Nájdete nás aj na facebooku

Zaujímate sa o fungovanie samosprávy vo vašej obci?
 
 
140

 
webygroup

Úvodná stránka